Pacientovi sa po prekonaní cievnej mozgovej príhody výrazne zmení život aj v sociálnej oblasti. Niektorí pacienti sa po niekoľko týždňovej práceneschopnosti vrátia späť do práce a riadneho života. Veľká časť pacientov musí absolvovať rehabilitačnú či logopedickú liečbu a žiaľ, sú aj pacienti, ktorí zostanú v dlhodobej invalidite, pripútaní na lôžko a odkázaní na pomoc svojich blízkych, či na sociálnu starostlivosť. Aj preto sa v nasledujúcej kapitole budeme venovať týmto témam:
- práceneschopnosť a pracovné vzťahy
- invalidný dôchodok
- ťažké zdravotné postihnutie
- sociálne služby
- hmotná núdza
- kúpeľná liečba a rehabilitácia
Pacient po cievnej mozgovej príhode (CMP) bude práceneschopný. Ak bol pred CMP nemocensky poistený (bol zamest- naný, podnikal alebo si platil poistné dobrovoľne), bude môcť poberať nemocenské. Pokiaľ nemocensky poistený nebol, prípadne výška jeho nemocenského nedosahuje životné minimum, môže (on sám alebo člen jeho domácnosti) na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny požiadať o pomoc v hmotnej núdzi.
Ak sa následky CMP nepodarí vyriešiť počas jedného roka, môže pacient požiadať o invalidný dôchodok. Zároveň môže požiadať o vyhotovenie preukazu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ako ťažko zdravotne postihnutý môže mať nárok na jeden alebo viaceré peňažné príspevky. Ak následky cievnej mozgovej príhody ovplyvňujú pacientovu schopnosť využívať hromadnú prepravu, môže požiadať o vyhotovenie parkovacieho preukazu.
Po prepustení pacienta z nemocnice môže osoba, ktorá sa o pacienta stará, poberať opatrovateľský príspevok. Ak sa o pacienta nemá doma kto starať, môže požiadať o niektorú zo sociálnych služieb, akými sú opatrovanie v domácnosti alebo umiestnenie do domova sociálnych služieb.
Na prekonávanie následkov cievnej mozgovej príhody slúžia zdravotnícke pomôcky hradené zdravotnou poisťovňou a pomôcky pre ťažko zdravotne postihnutých, na ktoré prispievajú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny. Pacient po cievnej mozgovej príhode môže využiť aj rehabilitácie a kúpeľnú liečbu.
Práceneschopnosť
O práceneschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný, alebo jeho všeobecný lekár. Lekár pacientovi vystaví tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Toto tlačivo má päť dielov:
DIEL I. Legitimácia dočasnej pracovnej neschopnosti ostáva počas PN pacientovi. Ošetrujúci lekár na ňom vyznačí dátumy kontrol. Po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti pacient odovzdá tento diel potvrdenia svojmu všeobecnému lekárovi.
DIEL II. Žiadosť o nemocenské odovzdá zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, ktorý ho v prípade, ak PN trvá viac ako desať dní, odstúpi Sociálnej poisťovni. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba, samostatne zárobkovo činná osoba a zamestnanec, ktorý sa stane PN v ochrannej lehote siedmich dní od skončenia pracovného pomeru, ho odovzdajú priamo pobočke Sociálnej poisťovne, podľa miesta trvalého pobytu.
DIEL IIA. Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca odovzdá len zamestnanec svojmu zamestnávateľovi, u ktorého si uplatňuje nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti.
DIEL III. Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej pracovnej neschopnosti posiela ošetrujúci lekár do Sociálnej poisťovne.
DIEL IV. Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanec ihneď po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti odovzdá zamestnávateľovi. Tlačivá nie je potrebné odniesť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni osobne, stačí ich poslať poštou.
Nemocenské
Nároky, ktoré pacientovi pri práceneschopnosti vzniknú, sa líšia v závislosti od toho, či je zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne poistená osoba alebo osoba v tzv. ochrannej lehote. Na výpočet výšky nemocenského je však vždy potrebné určiť tzv. vymeriavací základ – sumu, z ktorej sa dávka vypočíta.
ZAMESTNANEC:
- prvé tri dni trvania PN – náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- štvrtý až desiaty deň – náhrada príjmu od zamestnávateľa vo výške 55 % z vymeriavacieho základu,
- od jedenásteho dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca je - zjednodušene povedané - jeho hrubá mzda. Ak zamestnanec u súčasného zamestnávateľa pracoval počas celého predchádzajúceho roka, jeho nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal v predchádzajúcom roku. Ak u súčasného zamestnávateľa pracoval aspoň 90 dní (teda nie celý predchádzajúci rok), nemocenské sa vypočíta z hrubej mzdy, ktorú mal počas tohto obdobia.
SAMOSTATNE ZÁROBKOVO ČINNÁ OSOBA:
- prvé tri dni trvania PN – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého platila poistné do Sociálnej poisťovne.
DOBROVOĽNE NEMOCENSKY POISTENÁ OSOBA:
- prvé tri dni trvania PN – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
Vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Podmienkou poberania nemocenského je trvanie poistenia aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom do- časnej pracovnej neschopnosti.
OSOBA V OCHRANNEJ LEHOTE je človek, ktorému nemocenské poistenie zaniklo (napríklad skončil sa jeho pracovný pomer) a v určitej lehote ochorel, alebo utrpel úraz a stal sa dočasne práceneschopným. Ochranná lehota je 7 dní po zániku nemocenského poistenia, v prípade tehotnej ženy je ochranná lehota 8 mesiacov. Osoba, ktorá sa stane práceneschopnou do 7 dní od zániku poistenia, má nárok na nemocenskú dávku:
- prvé tri dni trvania PN – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 25 % z vymeriavacieho základu,
- od štvrtého dňa – nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % z vymeriavacieho základu.
NEMOCENSKÉ SA VYPLÁCA spätne za predošlý mesiac, spravidla okolo 20. dňa mesiaca. Ak dočasná pracovná neschopnosť pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár vystaví tlačivo „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), ktoré je potrebné po podpísaní predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac. Nemocenské sa vypláca najviac 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Do podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku.
Návrat do práce
Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade ukončenia činnosti. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou alebo uplynutím doby, ak bol dohodnutý na dobu určitú. Ak sa zamestnancovi zhorší zdravotný stav do takej miery, že stratí spôsobilosť vykonávať svoju doterajšiu prácu, nemusí hneď skončiť pracovný pomer. Môže požiadať zamestnávateľa o preradenie na inú pozíciu. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa zamestnávateľovi dokladuje posudkom ošetrujúceho lekára, vystaveným na žiadosť zamestnanca, nie posudkom lekára Sociálnej poisťovne. Musí však ísť o posudok, nestačí lekárske odporúčanie, nález alebo potvrdenie. Keďže zákonník práce výslovne nestanovuje lehotu, dokedy je zamestnávateľ povinný zamestnanca preradiť, je vhodné v žiadosti uviesť požadovanú lehotu (napríklad 15 dní).
PRÍKLAD
Dňa .... som sa podrobil odbornému lekárskemu vyšetreniu v .... ambulancii v .... Týmto vyšetrením bolo zistené, že nie je vhodné, aby som dohodnutú prácu ďalej vykonával, lebo vážne ohrozuje moje zdravie. Odborný lekársky posudok pripájam k tejto žiadosti. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v lekárskom posudku žiadam, aby som bol najneskôr do 15 dní preradený na inú, pre mňa vhodnú prácu.
V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca na iné miesto preradiť nemôže, pretože ho vytvorené nemá, alebo zamestnanec o preradenie ani nežiadal, no doterajšiu prácu už nie je schopný zastávať, pracovný pomer treba ukončiť dohodou alebo výpoveďou. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku nespôsobuje zánik pracovného pomeru. Aj človek, ktorý bol uznaný za invalidného, môže ďalej pracovať.
DOHODA znamená, že zamestnávateľ a zamestnanec sa dohodnú, že pracovný pomer sa skončí. Obe strany teda s postupom súhlasia. Zamestnanec alebo zamestnávateľ môže druhej strane navrhnúť (aj písomne), aby sa pracovný pomer skončil dohodou. Ak s tým zamestnanec alebo zamestnávateľ nesúhlasí, pracovný pomer sa dohodou nemôže skončiť. V prípade, že zamestnávateľ zamestnanca prinúti, aby dohodu uzatvoril, takáto dohoda je neplatná. Pri skončení pracovného pomeru dohodou sa tento končí dňom uvedeným v dohode, t. j. neplynie žiadna výpovedná lehota. Pokiaľ je dôvodom uzatvorenia dohody zhoršenie zdravotného stavu zamestnanca, ktorý viac nie je spôsobilý vykonávať doterajšiu prácu, je nutné v dohode tento dôvod uviesť. V opačnom prípade zamestnanec nebude mať nárok na odstupné.
PRÍKLAD
Dôvodom skončenia pracovného pomeru je skutočnosť, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku MUDr................. zo dňa................., ktorý zamestnávateľovi predložil, dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
VÝŠKA ODSTUPNÉHO PRI DOHODE ZÁVISÍ OD DĹŽKY TRVANIA PRACOVNÉHO POMERU:
Trvanie pracovného pomeru | Odstupné |
menej ako 2 roky | 1 priemerný mesačný zárobok |
2 roky až menej ako 5 rokov | 2 priemerné mesačné zárobky |
5 rokov až menej ako 10 rokov | 3 priemerné mesačné zárobky |
10 rokov až menej ako 20 rokov | 4 priemerné mesačné zárobky |
20 rokov a viac | 5 priemerných mesačných zárobkov |
VÝPOVEĎ si nevyžaduje súhlas druhej strany. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, dokonca dôvod ani nemusí vo výpovedi uviesť. Zamestnávateľ však môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov uvedených v zákonníku práce. Skutočnosť, že zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je dôvodom pre výpoveď zo strany zamestnávateľa. Zamestnanec má v takomto prípade nárok na odstupné.
VÝŠKA ODSTUPNÉHO PRI VÝPOVEDI ZÁVISÍ OD DĹŽKY TRVANIA PRACOVNÉHO POMERU:
Trvanie pracovného pomeru | Odstupné |
2 roky až menej ako 5 rokov | 1 priemerný mesačný zárobok |
5 rokov až menej ako 10 rokov | 2 priemerné mesačné zárobky |
10 rokov až menej ako 20 rokov | 3 priemerné mesačné zárobky |
20 rokov a viac | 4 priemerné mesačné zárobky |
Ak zamestnanec z pracovného pomeru odchádza do plného invalidného dôchodku (pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %), má nárok na odchodné najmenej v sume jedného priemerného mesačného zárobku. Podmienkou je, aby si podal žiadosť o invalidný dôchodok ešte počas trvania pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení. Pokiaľ bol pacient uznaný Sociálnou poisťovňou za invalidného (úplne alebo čiastočne), bude platiť polovičné odvody do zdravotnej poisťovne. Jeho zamestnávateľ na neho môže poberať viacero príspevkov, napr. príspevok na zamestnávanie zdravotne postihnutých, príspevok na zriadenie chránenej dielne a chráneného pracoviska, ako aj o príspevok na úhradu ich prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu zamestnancov. Pri plnení pracovných úloh môže zamestnanec využívať pomoc pracovného asistenta. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony. Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO s ním uzatvára zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Jeho presnú náplň zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby. Zamestnávateľ alebo SZČO môže požiadať úrad práce o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Jeden pracovný asistent môže pomáhať aj viacerým zamestnancom. Príspevky sa vybavujú na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
SPREVÁDZANIE A NÁVŠTEVY U LEKÁRA
Zamestnanec má právo čerpať platené voľno (pracovné voľno s náhradou mzdy) na návštevu zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najviac siedmich dní v kalendárnom roku. Jeden deň pracovného voľna zodpovedá priemernej dĺžke pracovnej zmeny podľa ustanoveného týždenného pracovného času. Pri osemhodinovom pracovnom čase - 40 hodín týždenne je to 56 hodín ročne. Zamestnávateľ je zároveň povinný poskytnúť zamestnancovi platené pracovné voľno (voľno s náhradou mzdy) na sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie v rozsahu sedem dní za rok. Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno, aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už ako neplatené voľno, bez náhrady mzdy.
Sprevádzať je možné manžela, dieťa (vlastné alebo zverené do starostlivosti súdom), rodiča, súrodenca, manžela súrodenca, rodiča manžela, súrodenca manžela, prarodiča, prarodiča manžela, vnuka a osobu, ktorá žije so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca, napríklad pri rozdielnych priezviskách. Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia. Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednému človeku.
Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.
Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno na ošetrovanie člena rodiny. Ide o neplatené pracovné voľno, bez náhrady mzdy.
Počas ošetrovania možno poberať dávku zo Sociálnej poisťovne, tzv. ošetrovné, ak si zdravotný stav blízkeho príbuzného podľa potvrdenia jeho ošetrujúceho lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Blízkym príbuzným je choré dieťa (aj dospelé), manžel/manželka, rodič a svokor/svokra (rodič manžela/manželky). Zákon o sociálnom poistení, ktorý ošetrovné upravuje, hovorí výslovne o manželovi a manželke, ošetrovné preto nie je možné poberať pri ošetrovaní chorého druha alebo družky (prípadne inej osoby žijúcej v spoločnej domácnosti) a ich rodičov. Rovnako nie je možné poberať ošetrovné pri ošetrovaní súrodencov.
OŠETROVNÉ
patrí medzi dávky nemocenského poistenia, čo znamená, že poberať ho môže iba osoba, ktorá je nemocensky poistená (je zamestnancom, SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenou osobou), alebo začala ošetrovať príbuzného počas tzv. ochrannej lehoty siedmich dní po zániku nemocenského poistenia (napríklad počas siedmich dní od skončenia pracovného pomeru). Na to, aby dobrovoľne nemocensky poistená osoba mohla mať nárok na ošetrovné, musí byť poistená aspoň 270 dní v posledných dvoch rokoch pred vznikom potreby ošetrovania.
Ošetrovné priznáva a vypláca pobočka Sociálnej poisťovne podľa trvalého bydliska žiadateľa na základe žiadosti o ošetrovné (I. a II. diel), ktorú vystaví lekár chorého. Zamestnanec I. a II. diel žiadosti predloží svojmu zamestnávateľovi na po- tvrdenie a potom ju odovzdá Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba odovzdajú I. a II. diel žiadosti o ošetrovné pobočke Sociálnej poisťovne, podľa miesta ich trvalého bydliska.
Výška ošetrovného je 55 % z denného vymeriavacieho základu. Vymeriavacím základom zamestnanca je (zjednodušene povedané) jeho hrubá mzda, vymeriavacím základom SZČO je príjem, z ktorého odvádza nemocenské do Sociálnej poisťovne a vymeriavacím základom dobrovoľne poistenej osoby je čiastka, ktorú si sama určila ako základ na platenie poistného. Výška ošetrovného je rovnaká za všetky dni, za ktoré sa poberá.
Ošetrovné sa poskytuje za najviac desať kalendárnych (nie pracovných) dní. Zostať s blízkym doma a ošetrovať ho je možné aj dlhšie (za predpokladu, že to umožní zamestnávateľ), no bez nároku na ošetrovné či inú dávku nemocenského poistenia.
Nárok na ošetrovné vzniká v tom istom prípade len raz a len jednej osobe. Nie je preto možné, aby napríklad pri dva týždne trvajúcej chorobe pacienta poberala desať dní ošetrovné manželka a štyri dni syn. Súčasne sa nedá poberať ani ošetrovné a nemocenské, resp. náhrada príjmu pri dočasnej práceneschopnosti.
Invalidný dôchodok
Človek má nárok na invalidný dôchodok, ak je invalidný, bol dostatočne dlho dôchodkovo poistený, nedosiahol dôchodkový vek a nepoberá predčasný starobný dôchodok.
KEDY JE ČLOVEK INVALIDNÝ
Osoba je invalidná, ak má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravým človekom. Dlhodobo nepriaznivý je zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov medicíny trvať dlhšie ako jeden rok.
POKLES SCHOPNOSTI VYKONÁVAŤ ZÁROBKOVÚ ČINNOSŤ PO CIEVNEJ MOZGOVEJ PRÍHODE:
Ľahké formy | 5 – 15 % |
Stredne ťažké formy | 30 – 50 % |
Ťažké formy (hemiparézy ťažkého stupňa, organický psychosyndróm) | 60 – 75 % |
Osobitne ťažké formy (s ťažkým poškodením mozgových funkcií, hemiplégie končatín, organický psychosyndróm) | 80 – 100 % |
Pri určovaní závažnosti postihnutia (konkrétneho percenta poklesu) sa prihliada aj na získané zručnosti a dosiahnuté vzdelanie a na to, aké schopnosti, zručnosti pacientovi zostali - aký je jeho zvyškový pracovný potenciál. V prípade, že osoba trpí ešte ďalšími ochoreniami, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť o najviac 10 % za všetky tieto ďalšie ochorenia spolu.
OBDOBIE DÔCHODKOVÉHO POISTENIA
Obdobie dôchodkového poistenia je čas, za ktorý bolo z príjmu osoby odvádzané poistné na dôchodkové poistenie, teda táto osoba bola zamestnaná, podnikala, bola inak zárobkovo činná alebo si platila dôchodkové poistenie dobrovoľne. Minimálny počet rokov dôchodkového poistenia závisí od veku žiadateľa o invalidný dôchodok. Pri žiadateľovi vo veku nad 45 rokov je to najmenej 15 rokov. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní. Znamená to, že ak bol žiadateľ napríklad v jednom kalendárnom roku poistený 20 dní a v druhom 345, tak tieto dva roky predstavujú jeden rok trvania dôchodkového poistenia. Poistné na dôchodkové poistenie sa dá doplatiť aj spätne, avšak iba za obdobie, v ktorom mal dotyčný prerušené povinné dôchodkové poistenie, bol zaradený do evidencie nezamestnaných, alebo sa po dovŕšení 16 rokov veku sústavne pripravoval na povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole. Poistenie je možné si spätne doplatiť za obdobie od 1. 1. 2004, pri doplatení z dôvodu prerušenia povinného poistenia až za obdobie od 1. 1. 2005. Pri spätnom doplatení si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ (konkrétnu sumu), z ktorého si doplatí poistné na dôchodkové poistenie.
STAROBNÝ A PREDČASNÝ STAROBNÝ DÔCHODOK
Treťou podmienkou je, že žiadateľ ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Deň vzniku invalidity je dátum, od ktorého je preukázaný príslušný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Invalidný dôchodok nemôže žiadateľ poberať v prípade, ak k dátumu vzniku invalidity bol v starobnom dôchodku, alebo ak splnil podmienky nároku na starobný dôchodok, teda bol dôchodkovo poistený aspoň 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek sa bude od roku 2017 postupne zvyšovať, na rok 2017 bol stanovený na 62 rokov a 76 dní. Na stránke Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk je kalkulačka na jeho výpočet. O predčasný starobný dôchodok je možné požiadať najviac 24 mesiacov pred dovŕšením dôchodkového veku.
VÝŠKA INVALIDNÉHO DÔCHODKU
Výška invalidného dôchodku sa vypočíta podľa vzorca:
POMB x ODP x ADH – ak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 % (plný invalidný dôchodok).
POMB je priemerný osobný mzdový bod, teda priemer osobných mzdových bodov za obdobie, keď bol žiadateľ dôchodkovo poistený. Osobný mzdový bod za určitý rok vypočítame tak, že hrubý príjem (vymeriavací základ) v tomto roku vydelíme priemernou ročnou mzdou v národnom hospodárstve. Ak bol príjem žiadateľa v určitom roku na úrovni prie- mernej mzdy, osobný mzdový bod v danom roku bude 1, ak žiadateľ zarábal polovicu priemernej mzdy, osobný mzdový bod bude 0,5. Výška priemernej mesačnej mzdy je každý rok iná – v roku 2016 bola 912 €. Osobné mzdové body v jednotlivých rokoch je možné jednoducho zistiť pomocou kalkulačky na informatívny výpočet dôchodku, ktorá je dostupná na webovej stránke Sociálnej poisťovne www.socpoist.sk.
ODP je súčet období dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku.
ADH je aktuálna dôchodková hodnota ku dňu vzniku nároku na výplatu dôchodku. Aktuálna dôchodková hodnota je každý rok iná, v roku 2017 bola 11,3505 €.
Ak schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť poklesla o viac ako 40 %, ale menej než o 70 % (ide o čiastočný invalidný dôchodok), suma invalidného dôchodku sa určí podľa vzorca:
(POMB x ODP x ADH) x percentuálna miera poklesu.
Výška invalidného dôchodku sa môže zmeniť. Ak sa zdravotný stav poberateľa invalidného dôchodku zhorší, kedykoľvek môže požiadať Sociálnu poisťovňu o opätovné posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
AKO SI VYBAVIŤ INVALIDNÝ DÔCHODOK
Žiadosť o invalidný dôchodok sa podáva v pobočke Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska žiadateľa. Formulár žiadosti je veľmi komplikovaný, so žiadateľom ho spíše zamestnanec Sociálnej poisťovne. Pri podaní žiadosti by mal mať žiadateľ všetky doklady, ktoré preukazujú, že bol dôchodkovo poistený potrebný počet rokov a že je invalidný (najmä doklady o vzdelaní, rodné listy detí, potvrdenia o zamestnaní, tlačivo „Prehliadka zisťovacia – kontrol- ná“ vyplnené a potvrdené ošetrujúcim lekárom). V deň spísania celej žiadosti spravidla prebehne aj posúdenie invalidity posudkovým lekárom, ktorý pôsobí v pobočke Sociálnej poisťovne. O priebehu posúdenia zdravotného stavu sa spisuje zápisnica, ktorá sa priloží k žiadosti o invalidný dôchodok a je súčasťou spisu. Od podania žiadosti má žiadateľ právo kedykoľvek nazrieť do svojho spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy a fotokópie. Pobočka spísanú žiadosť spolu s dokladmi postúpi ústrediu Sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa je povinná o žiadosti rozhodnúť do 60 dní od jej podania, v obzvlášť zložitých prípadoch do 120 dní. Rozhodnutie o nároku na dôchodok a o jeho sume musí byť žiadateľovi doručené. Invalidný dôchodok sa žiadateľovi vyplatí spätne za obdobie odo dňa vzniku invalidity. Ak však invalidita vznikla skôr ako tri roky pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok, ten sa mu doplatí iba za obdobie týchto troch rokov.
ODVOLANIE PROTI ROZHODNUTIU SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
Ak sa žiadateľ domnieva, že rozhodnutie o invalidnom dôchodku nie je správne, napríklad jeho žiadosť o invalidný dôchodok bola zamietnutá alebo nesúhlasí so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, má právo do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia podať proti nemu odvolanie. Odvolanie sa podáva v Sociálnej poisťovni. Pri spisovaní odvolania je vhodné držať sa faktov súvisiacich so zdravotným stavom, preukázaných lekárskymi správami. Sociálna situácia žiadateľa nie je pre posúdenie invalidity podstatná.
VZOR ODVOLANIA PROTI ROZHODNUTIU SOCIÁLNEJ POISŤOVNE
Meno, priezvisko, dátum narodenia, trvalé bydlisko žiadateľa
Odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne č. XX
Rozhodnutím č. XX zo dňa XX bola Sociálnou poisťovňou zamietnutá moja žiadosť o invalidný dôchodok s odôvodnením, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne XX zo dňa XX nie som invalidný, keďže moje ochorenie nespôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v miere aspoň 41 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Nakoľko nesúhlasím s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou Sociálnou poisťovňou, podávam podľa § 214 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o sociálnom poistení“) proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie, ktoré odôvodňujem nasledovným.
I. Tu je potrebné uviesť, aké ochorenie bolo kedy žiadateľovi diagnostikované a aké je závažné. Pokiaľ žiadateľ trpí aj ďalšími ochoreniami, ktoré neboli Sociálnou poisťovňou zohľadnené v posudku (navýšením miery poklesu o max. 10 %), tiež ich uvedie. Reagovať treba aj na spôsob, akým posudkový lekár ochorenie zaradil podľa tabuľky v Prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Mohol ho napr. zaradiť pod bod a) a žiadateľ sa domnieva, že pre jeho závažnosť malo byť zaradené pod b) a pod. Dôležité je vždy argumentovať tým, čo je uvedené v lekárskych správach ošetrujúcich lekárov, ktoré je nutné priložiť k odvolaniu.
II. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadam, aby Sociálna poisťovňa zrušila rozhodnutie č. XX a nahradila ho rozhodnutím, ktorým mi prizná invalidný dôchodok (alebo v ktorom stanoví mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na XX %).
V XX, dátum, podpis
ŤAŽKÉ ZDRAVOTNÉ POSTIHNUTIE
Ťažké zdravotné postihnutie je poškodenie zdravia, ktoré spôsobuje funkčnú poruchu v miere aspoň 50 %. Miera funkčnej poruchy sa určuje podľa druhu ochorenia. Jednotlivé ochorenia sú „ohodnotené“ určitou mierou funkčnej poruchy v percentách. Ak má človek viac ochorení, rozhodujúce je ochorenie s najvyššou mierou poruchy. K nemu je možné pripočítať maximálne 10 % za všetky ostatné ochorenia. Ak po cievnej mozgovej príhode pretrváva strata hybnosti končatín (paréza), ide o ťažké zdravotné postihnutie. Výnimkou sú prípady, keď je menej závažne postihnutá iba jedna nie dominantná končatina.
PREUKAZ FYZICKEJ OSOBY S ŤAŽKÝM ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM
O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže požiadať každý, koho ochorenie spôsobuje funkčnú poruchu v rozsahu aspoň 50 %. O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (odlišuje sa oranžovým pruhom) môže požiadať osoba s ŤZP, ak je odkázaná na pomoc inej osoby pri pohybe, orientácii a komunikácii s okolím. Sprievodca sa pri sprevádzaní ťažko zdravotne postihnutého prepravuje zadarmo. Osoba s ŤZP, ktorá je držiteľom preukazu, si ním uplatňuje nárok na rôzne výhody a zľavy, napríklad zľavy pri cestovaní, úľavy z miestnych daní a poplatkov, oslobodenie od koncesionárskych poplatkov a nižšie odvody na zdravotné poistenie. Pri platení doplatkov za lieky sa na držiteľa preukazu osoby s ŤZP (aj na invalidného dôchodcu) vzťahuje limit spoluúčasti vo výške 25 € za štvrťrok. Od 1. 1. 2018 sa plánuje zníženie limitu na 12 € za štvrťrok. Po prekročení limitu spoluúčasti mu zdravotná poisťovňa vráti doplatky za lieky, ktoré ho prevyšujú, a to vo výške sumy za najlacnejší liek spomedzi liekov určených na dané ochorenie (najlacnejší náhradný liek), teda nie vo výške celého doplatku za lieky. Údaj je uvedený na pokladničnom doklade v zátvorke s hviezdičkou (*) pod názvom lieku. Zdravotná poisťovňa do 90 dní od skončenia kalendárneho štvrťroka automaticky (bez osobitnej žiadosti) zašle príslušnú sumu pacientovi priamo na účet alebo poštovou poukážkou na adresu.
PARKOVACÍ PREUKAZ
O vyhotovenie parkovacieho preukazu môže požiadať ťažko zdravotne postihnutý, ktorý je pre svoje ochorenie odkázaný na individuálnu prepravu. Odkázanosť na individuálnu prepravu znamená, že človek nie je schopný (vôbec alebo aspoň ľudsky dôstojným spôsobom) premiestniť sa k vozidlu hromadnej dopravy alebo doň nastúpiť, vo vozidle sa udržať a vystúpiť, či zvládnuť situácie, ktoré pri cestovaní nastávajú. Dôvodov, pre ktoré človek nemôže využívať hromadnú dopravu, je mnoho – od fyzickej neschopnosti (napríklad pri ochrnutí), cez ťažké poruchy zvieračov až po niektoré duševné poruchy. Odkázanosť na individuálnu prepravu nemusí nevyhnutne súvisieť so schopnosťou pohybovať sa, teda aj človek, ktorý sa pohybovať dokáže, môže byť odkázaný na individuálnu prepravu. Vodič vozidla s parkovacím preukazom môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ŤZP, nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia a môže vchádzať aj tam, kde je vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel. Na vozidlo prepravujúce držiteľa parkovacieho preukazu nesmie polícia použiť technický prostriedok na zabránenie odjazdu motorového vozidla, tzv. papuču. Vozidlo držiteľa parkovacieho preukazu nemusí byť označené diaľničnou známkou. Aby držiteľ parkovacieho preukazu mohol túto výhodu využívať, je potrebné vyplniť žiadosť o oslobodenie od platenia úhrady a poslať ju spolu s kópiou technického preukazu vozidla a kópiou parkovacieho preukazu na adrese Národnej diaľničnej spoločnosti. Tlačivo žiadosti je dostupné na stránke www.eznamka.sk.
PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY PRE ŤAŽKO ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH
Peňažné príspevky - na rozdiel od preukazu nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP.
PRÍKLAD
Pán Tibor je ťažko zdravotne postihnutý. Jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 350 €. Manželka pána Tibora je zamestnaná, jej priemerná mesačná mzda za minulý rok bola 670 € netto. Deti pána Tibora sú dospelé a samostatné. Príjem pána Tibora a jeho manželky predstavuje spolu 1 020 € mesačne. Túto sumu vydelíme dvomi, keďže spoločne posudzujeme dve osoby – pána Tibora a jeho manželku. Výsledok – sumu 510 € považujeme za príjem pána Tibora.
Príjem osoby s ŤZP sa porovná so životným minimom pre dospelého, čo je od 01.07.2017 suma 199,48 € mesačne. Výška životného minima sa môže zmeniť k 1. júlu každého kalendárneho roka. Peňažné príspevky nie je možné priznať ťažko zdravotne postihnutej osobe, ktorej príjem presahuje päťnásobok životného minima. Príspevky na kompenzáciu zvýšených výdavkov na pohonné hmoty, diétne stravovanie, hygienu a opotrebovanie šatstva, obuvi a zariadenia sa nepriznajú, ak príjem presahuje trojnásobok životného minima. Pri príspevku na opatrovanie zas platí, že jeho výška sa znižuje o sumu, o ktorú príjem opatrovaného presahuje 1,7 násobok životného minima. Príspevky sa tiež neposkytnú osobe, ktorej majetok má hodnotu vyššiu ako 39 833 € (do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva). Príspevky môžu byť opakované (poskytujú sa každý mesiac, napr. opatrovateľský príspevok) alebo jednorazové, ako príspevok na kúpu a úpravu vozidla, na kúpu a úpravu pomôcky a na úpravu bytu, domu alebo garáže na bezbariérové.
OPATROVATEĽSKÝ PRÍSPEVOK
Opatrovateľský príspevok môže poberať človek, ktorý sa stará o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázanú na opatrovanie.
ODKÁZANOSŤ NA OPATROVANIE sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že zdravotne postihnutý pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch, alebo 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých svojich úkonoch. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Opatrovateľský príspevok možno priznať pri odkázanosti piateho a šiesteho stupňa. Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár). Nie je však možné poberať opatrovateľský príspevok za opatrovanie človeka, ktorý žije v domove sociálnych služieb.
OPATROVATEĽOM môže byť iba rodinný príslušník ťažko zdravotne postihnutého, t. j. manžel, manželka, rodič, dieťa, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta (aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra), zať (aj ovdovený muž po dcére svokry alebo svokra), svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec alebo osoba, ktorá s opatrovaným býva - má rovnakú adresu trvalého alebo prechodného pobytu. Opatrovateľ musí byť plnoletý, plne spôsobilý na právne úkony a fyzicky i psychicky spôsobilý vykonávať opatrovanie. Dôležitou podmienkou je súhlas osoby s ŤZP s tým, že ju bude žiadateľ opatrovať. Opatrovateľ môže popri opatrovaní externe študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. Výška opatrovateľského príspevku pri opatrovaní jednej osoby je 249,35 € (125% životného minima) mesačne. Poberateľ príspevku na opatrovanie je tzv. poistencom štátu, a teda štát za neho platí poistné na dôchodkové poistenie a zdravotné poistenie, a to po celú dobu opatrovania.
PRÍSPEVKY SÚVISIACE S PREPRAVOU
Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu a príspevok na pohonné hmoty (príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla). Príspevky súvisiace s individuálnou prepravou nie sú určené na zabezpečenie dopravy do a zo zdravotníckeho zariadenia. Majú slúžiť na prepravu za pracovnými, spoločenskými alebo rodinnými aktivitami. Pri príspevku na kúpu vozidla a príspevku na jeho úpravu je podmienkou využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Príspevok na prepravu sa poskytuje osobe s ŤZP, ktorá nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla. Preprava je teda uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Príspevok na prepravu sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu, ktoré poberateľ predloží úradu práce. Výdavky na prepravu možno preplatiť v maximálnej výške 101,78 € mesačne (51,02 % životného minima). Príspevok na pohonné hmoty (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou vozidla) sa poskytuje ťažko zdravotne postihnutému, ktorý sa neprepravuje vozidlom taxislužby. Osoba s ŤZP môže, no nemusí byť vlastníkom vozidla, no vlastník vozidla nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy. (16,70 % zo sumy životného minima). Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje.
PEŇAŽNÉ PRÍSPEVKY PRE ŤAŽKO ZDRAVOTNE POSTIHNUTÝCH
Peňažné príspevky - na rozdiel od preukazu nemôže poberať úplne každá osoba s ŤZP, iba tá, ktorej príjem neprekročí hranicu určenú zákonom. Postupuje sa tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem ťažko zdravotne postihnutej osoby (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok, príspevok na opatrovanie) za predchádzajúci rok s príjmom jej manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ňou žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem osoby s ŤZP.
ĎALŠIE PRÍSPEVKY
Okrem pohonných hmôt možno kompenzovať aj zvýšené výdavky na diétne stravovanie, výdavky súvisiace s hygienou, opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, avšak iba v prípade, ak ťažko zdravotne postihnutý trpí chorobou uvedenou v zoznamoch, ktoré sú prílohou k zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Pokiaľ pacient po cievnej mozgovej príhode používa určité zdravotnícke pomôcky (vozík, kočík, chodúľku, krauler, ortézu - okrem ortézy prstov a ruky, ktoré nemajú uchytenie na predlaktí), môže požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov súvisiacich s opotrebovaním bielizne, šatstva, obuvi a bytového zariadenia. Ak pacient trpí inkontinenciou moču, môže požiadať o príspevok na kompenzáciu zvýšených nákladov na hygienu. Výška oboch príspevkov je 18,52 € mesačne. Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou. Pomôckou je napríklad aj vybavenie domácnosti (práčka, umývačka riadu, mixér), predmety na uľahčenie úkonov sebaobsluhy (držiak kľúčov, otvárač dverí) a hygieny (prenosná vaňa, suché WC). Pomôcky, na ktoré môže zdravotne postihnutému prispieť štát, sú uvedené v opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR (zoznam pomôcok na zmiernenie alebo prekonanie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia). Človeku s ŤZP odkázanému na zdvíhacie zariadenie môže byť poskytnutý peňažný príspevok na kúpu zdvíhacieho zariadenia. Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt a ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Z príspevku je napríklad možné prestavať kúpeľňu na bezbariérovú (rozšírením dverí), ale nie vybudovať novú kúpeľňu.
VÝŠKA PRÍSPEVKOV NA KÚPU A ÚPRAVU POMÔCKY A PRÍSPEVKU NA ÚPRAVU BYTU, DOMU A GARÁŽE SA
ODVÍJA OD CENY POMÔCKY, RESP. ÚPRAVY A PRÍJMU OSOBY SO ZDRAVOTNÝM POSTIHNUTÍM:
Cena | Výška príspevku – určité % z ceny |
do 331,94 € | 90 % pri príjme do trojnásobku životného minima 70 % pri príjme do štvornásobku životného minima 50 % pri príjme do päťnásobku životného minima |
do 1 659,70 € | 95 % pri príjme do dvojnásobku životného minima 85 % pri príjme do trojnásobku životného minima 75 % pri príjme do štvornásobku životného minima 65 % pri príjme do päťnásobku životného minima |
nad 1 659,70 € | 95 % pri príjme do dvojnásobku životného minima 90 % pri príjme do trojnásobku životného minima 80 % pri príjme do štvornásobku životného minima 70 % pri príjme do päťnásobku životného minima |
VYBAVOVANIE PREUKAZU A PRÍSPEVKOV
Žiadosť o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, žiadosť o vyhotovenie parkovacieho preukazu a žiadosť o peňažný príspevok na kompenzáciu sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska. Žiadosť je možné podať osobne alebo poslať poštou. K žiadosti sa priloží vyplnené tlačivo „lekársky nález“. Tlačivo vypĺňa ošetrujúci lekár, pri podaní žiadosti nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Za jeho vystavenie sa neplatí žiaden poplatok. Pokiaľ človek žiada o vyhotovenie parkovacieho preukazu, o peňažný príspevok na kúpu či úpravu vozidla, prepravu alebo nákup pohonných hmôt, v lekárskom náleze by malo byť uvedené, ako konkrétne zdravotný stav ovplyvňuje schopnosť žiadateľa cestovať hromadnou dopravou, t. j. z akého dôvodu je odkázaný na individuálnu prepravu. Konanie o žiadosti vo veciach ťažkého zdravotného postihnutia na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny má dve vzájomne prepojené časti: posudkovú a rozhodovaciu časť. Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár pôsobiaci na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý bez prítomnosti žiadateľa preskúma lekárske nálezy, doložené k žiadosti. Ak lekár dospeje k záveru, že žiadateľ je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, sociálny pracovník úradu za prítomnosti žiadateľa posúdi jeho celkovú sociálnu situáciu. Na základe takéhoto posudku vydá úrad rozhodnutie. Celé konanie na úrade by nemalo trvať dlhšie ako 90 dní.
ODVOLANIE PROTI ROZHODNUTIU ÚRADU PRÁCE, SOCIÁLNYCH VECÍ A RODINY
Proti každému rozhodnutiu úradu je možné podať odvolanie do 15 dní, odkedy bolo žiadateľovi rozhodnutie doručené. Odvolanie sa podáva na úrade, ktorý rozhodnutie vydal. O odvolaní rozhodne ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Rozhodnutie o odvolaní musí byť žiadateľovi doručené.
VZOR ODVOLANIA PROTI ROZHODNUTIU ÚRADU
Vec: Odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny č. XX zo dňa XX, IDXX
Dolu podpísaný meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia, podávam týmto odvolanie proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v XX č. XX zo dňa XX, ktoré mi bolo doručené dňa XXXX. Svoje odvolanie odôvodňujem nasledovným.
I. Tu sa uvedú všetky dôvody, pre ktoré sa žiadateľ domnieva, že úrad rozhodol nesprávne – napr. v čase relevantnom pre posúdenie ťažkého zdravotného postihnutia som trpel viacerými zásadnými zdravotnými problémami – popíšte akými/ som odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko pre svoje ochorenie nedokážem využívať hromadnú prepravu – popísať, ako konkrétne ochorenie zasahuje do možnosti využívať hromadnú dopravu.
Dôkazy: Všetko, čo preukazuje tvrdenia žiadateľa – výsledky vyšetrení, lekárske posudky, prepúšťacie správy a pod.
II. Na základe uvedeného žiadam, aby Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v XX zrušil rozhodnutie č. XX zo dňa XX a nahradil ho rozhodnutím, ktorým mi prizná peňažný príspevok/vyhovie mojej žiadosti o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím/parkovacieho preukazu.
V XX, dátum, podpis
Sociálne služby
Ľuďom s ťažkým zdravotným postihnutím a nepriaznivým zdravotným stavom majú pomáhať aj sociál- ne služby zabezpečované obcami, mestami a vyššími územnými celkami. Takýmito sociálnymi službami určenými pre zdravotne postihnutých, chorých a starších obyvateľov sú rôzne zariadenia sociálnych služieb, opatrovanie v domácnosti, prepravná služba, požičiavanie pomôcok, ale aj zabezpečenie stravovania, prania a hygieny.
ZARIADENIA SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A OPATROVATEĽSKÁ SLUŽBA
V domove sociálnych služieb možno bývať do dovŕšenia dôchodkového veku. Po dovŕšení dôchodkového veku môže občan využívať služby zariadení pre seniorov (v minulosti nazývaných domovy dôchodcov). Denný stacionár je určený na pobyt počas dňa. Klientom sa tu poskytuje stravovanie, zabezpečuje pracovná terapia a záujmová činnosť. V zariadení opatrovateľskej služby sa poskytuje ubytovanie a starostlivosť osobe, ktorej nemožno poskytnúť opatrovateľskú službu v domácnosti. Opatrovateľská služba sa poskytuje doma. Konkrétne úkony, ktoré má pracovník opatrovateľskej služby robiť, sú uvedené v zmluve o poskytovaní sociálnej služby, ktorú uzatvára poskytovateľ sociálnej služby a osoba, ktorej bude poskytovaná (príjemca služby).
AKO SI VYBAVIŤ UMIESTNENIE DO ZARIADENIA A OPATROVATEĽSKÚ SLUŽBU
Ak sa žiada o služby domova sociálnych služieb alebo denného stacionára, žiadosť o posúdenie odkázanosti na sociálnu službu sa podáva na úrade vyššieho územného celku. Ak sa žiada o umiestnenie do zariadenia pre seniorov, do zariadenia opatrovateľskej služby alebo o domácu opatrovateľskú službu, žiadosť sa podáva na obecnom (mestskom) úrade, v Bratislave na úrade príslušnej mestskej časti, v Košiciach na magistráte. Žiadosť podáva ten, komu bude služba poskytovaná, napr. ten, kto má byť umiestnený do zariadenia sociálnych služieb. Každá obec a vyšší územný celok má vlastné tlačivo žiadosti. K vyplnenému a podpísanému tlačivu žiadosti je potrebné priložiť doklad od lekára potvrdzujúci, že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Môže to byť lekársky nález, lekársky posudok, lekárske správy alebo výpis zo zdravotnej dokumentácie. Doklad od lekára nesmie byť starší ako šesť mesiacov. Na základe dokladu od ošetrujúceho lekára (všeobecného lekára alebo špecialistu) vypracuje lekár spolupracujúci s obcou alebo VÚC posudok, v ktorom určí mieru odkázanosti žiadateľa na sociálnu službu. Posúdenie je spravidla možné bez predvolania žiadateľa.
Ak však žiadateľ na tom trvá, lekár je povinný predvolať ho na osobné posúdenie zdravotného stavu. Odkázanosť sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať. Za jednotlivé oblasti sa prideľujú body, a to buď 10, čo znamená, že človek pomoc nepotrebuje, 5, ak pomoc potrebuje pri niektorých úkonoch, alebo 0, keď pomoc potrebuje pri všetkých svojich úkonoch. Podľa počtu bodov je osoba zaradená do jedného zo šiestich stupňov odkázanosti. Na poskytovanie domácej opatrovateľskej služby stačí II. stupeň odkázanosti, na umiestnenie do domova sociálnych služieb je potrebný stupeň V. a VI., na umiestnenie do zariadenia pre seniorov stupeň IV. až VI. Na posudok lekára nadväzuje tzv. sociálny posudok sociálneho pracovníka obce, ktorý obsahuje: presný zoznam úkonov sebaobsluhy, zoznam úkonov starostlivosti o domácnosť, zoznam základných sociálnych aktivít, pri ktorých je žiadateľ odkázaný na pomoc inej osoby a ich rozsah vyjadrený predpokladaným rozsahom hodín. Posudzovanie žiadosti má trvať najviac 30 dní, vo veľmi zložitých prípadoch (najmä vtedy, keď sú potrebné ďalšie doklady, týkajúce sa zdravotného stavu alebo príjmu) maximálne 60 dní. Výsledkom posudzovania je vydanie rozhodnutia o odkázanosti na sociálnu službu. Keď má žiadateľ rozhodnutie o odkázanosti na sociálnu službu, môže si vybrať jej poskytovateľa. Sociálne služby poskytujú verejní a neverejní poskytovatelia. Verejnými poskytovateľmi sú obce, mestá (aj mestské časti), vyššie územné celky a nimi zriadené subjekty. Neverejnými poskytovateľmi sú domovy sociálnych služieb a ďalšie zariadenia, ako aj opatrovateľské služby založené súkromnými osobami, Slovenským Červeným krížom, cirkvami a inými zriaďovateľmi. Ak v zariadení, ktoré si žiadateľ vybral, nie je voľné miesto, je zaradený do evidencie žiadateľov. Evidencia (poradovník žiadateľov) má byť prístupná verejnosti, žiadateľ má mať možnosť vedieť, na akom mieste v poradí sa práve nachádza. V krízovej sociálnej situácii, ktorá vyžaduje intervenciu a okamžitú pomoc, by mu mala byť sociálna služba poskytnutá ihneď. Poskytovateľ a príjemca spolu uzatvoria zmluvu o poskytovaní sociálnej služby. V zmluve sa uvedie aj výška úhrady za službu. Príjemca môže zmluvu vypovedať a poskytovanie služby tak ukončiť.
ÚHRADA ZA POBYT V DOMOVE SOCIÁLNYCH SLUŽIEB A ZA OPATROVATEĽSKÚ SLUŽBU
Za poskytovanie sociálnej služby sa platí úhrada. Prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom. Ak sociálnu službu poskytuje obec alebo VÚC, výška úhrady je stanovená vo všeobecne záväznom nariadení, ktoré musí byť prístupné verejnosti. V prípade, že sociálnu službu poskytuje súkromný, neverejný subjekt, výška úhrady je stanovená v jeho cenníku. Výška úhrady závisí aj od príjmu a majetku žiadateľa. Pri posudzovaní príjmu sa postupuje tak, že sa sčíta priemerný mesačný príjem žiadateľa o sociálnu službu (čistý príjem, invalidný dôchodok, starobný dôchodok) za predchádzajúci kalendárny mesiac pred začatím poskytovania služby s príjmom jeho manžela/manželky a nezaopatreného dieťaťa, ktoré s ním žije v domácnosti, a táto suma sa vydelí počtom osôb, ktorých príjmy sa sčítavali. Výsledok sa považuje za príjem žiadateľa. Prijímateľ sociálnej služby nemôže zostať po jej zaplatení úplne bez príjmu. Vždy mu z neho musí zostať určitá časť určená podľa životného minima pre jednu dospelú osobu. Výška životného minima sa mení k 1. júlu kalendárneho roka a následne sa prehodnocujú všetky platby a príspevky, ktoré sa od životného minima odvíjajú.
SUMA, KTORÁ MUSÍ PRÍJEMCOVI SLUŽBY PO ZAPLATENÍ ÚHRADY ZOSTAŤ Z PRÍJMU, JE:
1,4-násobok sumy životného minima po zaplatení úhrady za opatrovateľskú službu |
25 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu |
60 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za týždennú pobytovú sociálnu službu |
100 % zo sumy životného minima po zaplatení úhrady za denný pobyt v zariadení s poskytovaním stravovania a 1,4-násobok sumy životného minima, ak sa v zariadení stravovanie neposkytuje |
Ak sa príjem prijímateľa sociálnej služby spoločne posudzuje a spoločne započítava s príjmami iných osôb (napríklad manžela/manželky), po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí týmto spoločne posudzovaným osobám zostať najmenej 1,65-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu. Prijímateľ sociálnej služby nie je povinný platiť úhradu za sociálnu službu, ak je jeho príjem nižší alebo sa rovná sume, ktorá mu má zostať. V takomto prípade sú povinní zaplatiť úhradu za sociálnu službu jeho plnoleté deti alebo rodičia, ak ich má.
ĎALŠIE SOCIÁLNE SLUŽBY
Okrem zariadení sociálnych služieb a opatrovateľskej služby môžu ľudia s nepriaznivým zdravotným stavom využívať aj ďalšie sociálne služby poskytované obcou, ako sú prepravná služba, požičiavanie pomôcok a podporné služby. Prepravná služba (známa aj ako tzv. „sociálne taxi“) slúži na prepravu osôb s ťažkým zdravotným postihnutím odkázaným na individuálnu prepravu podľa posudku úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale aj ľudí, ktorí sa vzhľadom na svoj zdravotný stav dočasne nedokážu dobre pohybovať, napríklad pre zlomenú nohu. Využiť ju teda môžu aj tí, ktorí inak nespĺňajú pod- mienky na poberanie príspevkov súvisiacich s prepravou od úradu práce. Požičiavanie pomôcok zabezpečuje obec na preklenutie obdobia, keď si pacient vybavuje poskytnutie zdravotnej pomôcky v zdravotnej poisťovni alebo príspevok na zakúpenie pomôcky na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Takýmito pomôckami sú napríklad invalidné vozíky, chodúľky, toaletné stoličky, servírovacie stolíky, francúzske barle, vychádzkové palice, vaňová alebo sprchovacia stolička.
PODPORNÉ SLUŽBY:
- denné centrum, v ktorom sa poskytuje sociálne poradenstvo a záujmová činnosť,
- jedáleň, ktorá môže zabezpečovať stravovanie aj prostredníctvom donášky stravy do domácnosti,
- práčovňa na pranie, žehlenie a údržbu bielizne a šatstva,
- stredisko osobnej hygieny, v ktorom je možné vykonávať nevyhnutnú základnú osobnú hygienu.
Tieto služby sa vybavujú podstatne jednoduchšie, pretože pri nich nie je potrebné osobitné posudzovanie odkázanosti. Na obecnom alebo mestskom úrade, v Bratislave na úrade príslušnej mestskej časti, v Košiciach na magistráte sa podá žiadosť o konkrétnu službu. K žiadosti sa priloží potvrdenie od lekára (všeobecného alebo špecialistu), že žiadateľ má nepriaznivý zdravotný stav. Ak bol žiadateľ úradom práce, sociálnych vecí a rodiny uznaný za zdravotne ťažko postihnutého, stačí, ak k žiadosti priloží toto rozhodnutie. Za poskytovanie prepravnej služby, stravovanie a donášku jedál sa platí úhrada, ktorú si stanoví obec. Informácie o výške úhrady, tlačivá žiadostí a konkrétne podmienky poskytovania týchto služieb v konkrétnej obci sa poskytujú na obecnom úrade a sú zverejnené aj na webových stránkach obcí.
HMOTNÁ NÚDZA Pacient, ktorý nemá dostatočne vysoký invalidný alebo starobný dôchodok, môže mať nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a oni si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť či zvýšiť príjem prácou, svojím majetkom alebo uplatnením nejakého práva (napríklad práva na výživné). Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne. Spoločne sa posudzujú manžel a manželka (nie druh a družka), v prípade rodín s deťmi sa spoločne posudzujú rodičia a deti, ktoré s nimi žijú, avšak iba ak študujú, alebo je ich príjem nižší ako mesačná minimálna mzda (v roku 2017 je to 435 € mesačne). Ak človek nežije s manželom alebo manželkou, ani s deťmi, bude na účely hmotnej núdze posudzovaný samostatne. Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Príjmom je čistá mzda, starobný dôchodok, invalidný dôchodok, sirotský dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, nemocenské alebo materské, tie sa však na účely posúdenia toho, či je človek v hmotnej núdzi nezapočítavajú celé, ale iba 75% z nich.
ZA ŽIVOTNÉ MINIMUM OSOBY ALEBO OSÔB, KTORÝCH PRÍJMY SA POSUDZUJÚ SPOLOČNE, SA POVAŽUJE SUMA:
A 199,48 € mesačne, ak ide o dospelého jednotlivca |
B 139,16 € mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú osobu |
C 91,06 € mesačne, ak ide o dieťa, ktoré sa posudzuje spoločne s nimi ako člen domácnosti |
Jednotlivec je teda v hmotnej núdzi, ak má mesačný príjem nižší ako 199,48 €, manželia sú v hmotnej núdzi, ak ich spoločný mesačný príjem nedosahuje 338,64 €. V prípade, ak majú deti, ich životné minimum sa zvyšuje o 91,06 € mesačne na každé dieťa, t. j. 429,70 € pre manželský pár s jedným dieťaťom, 520,76 € pre manželov s dvoma deťmi atď. Výška životného minima sa môže zmeniť každý rok k 1. júlu. Uvedené sumy životného minima však slúžia iba na posúdenie toho, či je určitá osoba v stave hmotnej núdze, človek teda nemá nárok na to, aby mu boli vyplácané príspevky vo výške životného minima.
POMOC V HMOTNEJ NÚDZI
Domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi, poskytuje štát pomoc vo forme dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke, ktorými sú ochranný príspevok, aktivačný príspevok, príspevok na bývanie a príspevok na nezaopatrené dieťa. Suma pomoci v hmotnej núdzi sa určí tak, že sa spočíta výška dávky a príspevkov, na ktoré má domácnosť ako celok nárok a od tejto sumy sa odpočíta príjem členov domácnosti. Vyplatí sa až výsledná čiastka.
PRÍKLAD
Pán Jozef je invalidný dôchodca, s poklesom schopnosti pracovať o viac ako 70%, jeho dôchodok predstavuje 202,80 € mesačne. Je slobodný, vlastní byt. Pri rozhodovaní o pomoci v hmotnej núdzi sa mu ako príjem započíta 75% z dôchodku, t. j. 152,10 €. Pán Jozef je teda osobou v hmotnej núdzi. Keby nemal žiaden príjem, mal by nárok na dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60 €, ochranný príspevok k dávke vo výške 63,07 € a príspevok na bývanie vo výške 55,80 €, t. j. spolu 180,47 €. Od tejto sumy odpočítame jeho príjem (teda tých 75% z dôchodku, ktoré ako príjem posudzujeme) a dostaneme sumu 28,37 €, ktorá bude pánovi Jozefovi vyplácaná ako pomoc v hmotnej núdzi.
Výška dávky v hmotnej núdzi je odstupňovaná podľa počtu členov domácnosti, od 61,60 € mesačne, ak ide o jednotlivca, po 216,10 € mesačne, ak ide o dvojicu s viac ako štyrmi deťmi. Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osob- ných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať. Ak je osoba v hmotnej núdzi invalidná v rozsahu minimálne 70 %, alebo dosiahla dôchodkový vek, má nárok na ochranný príspevok vo výške 63,07 € mesačne.
Príspevok na bývanie sa poskytuje na úhradu nákladov na bývanie v byte alebo dome, ktorého vlastníkom alebo nájomcom je niektorý z členov domácnosti, ale aj na úhradu nákladov na bývanie v niektorom zo zariadení sociálnych služieb a nákladov na bývanie v byte alebo dome, v ktorom člen domácnosti býva na základe práva doživotného užívania. Výška príspevku na bývanie je 55,80 € mesačne, ak ide o domácnosť s jedným členom domácnosti a 89,20 € mesačne, ak ide o domácnosť s viacerými členmi, alebo ak ide o nájom bytu viacerými nájomcami.
JEDNORAZOVÁ DÁVKA V HMOTNEJ NÚDZI
Jednorazová dávka je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi. Poskytuje sa najmä na zabezpečenie nevyhnutného ošatenia, bielizne, obuvi, nevyhnutného vybavenia domácnosti, mimoriadnych liečebných nákladov alebo školských potrieb. Dávku možno priznať do výšky preukázaných skutočných výdavkov, najviac do výšky 598,44 € (trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu). Ak sa poskytne opakovane, tak súčet súm poskytnutých v priebehu jedného roka nesmie presiahnuť túto hranicu. Žiadosť o jednorazovú dávku v hmotnej núdzi sa podáva na obecnom úrade v obci, kde má žiadateľ trvalý pobyt. Na poskytnutie jednorazovej dávky nie je nárok, t. j. obec nemusí žiadosti vyhovieť, ak na poskytnutie takejto pomoci nemá finančné prostriedky.
AKO POŽIADAŤ O POMOC V HMOTNEJ NÚDZI
Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje pre členov domácnosti až po posúdení ich príjmu, majetku, možnosti pracovať a uplatniť si nároky. Žiadateľ je povinný preukázať pri podaní žiadosti a pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi všetky doklady o príjmových a majetkových pomeroch členov domácnosti. Osoba, ktorá podá žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (žiadateľ), je zástupcom členov domácnosti a po rozhodnutí úradu je aj príjemcom pomoci.
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na úrade práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska. Na základe tejto žiadosti úrad rozhodne o tom, či je žiadateľ v hmotnej núdzi a určí výšku dávky a príspevkov, ktoré mu budú vyplácané. Úrad je povinný o žiadosti rozhodnúť do 30 dní od jej podania, vo veľmi zložitých prípadoch do 60 dní. Proti každému rozhodnutiu úradu je možné sa odvolať, a to do 15 dní od doručenia rozhodnutia.
Osoba, ktorá je v hmotnej núdzi, má nárok na zníženie výšky koncesionárskych poplatkov na polovicu. Oznámenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi spolu s rozhodnutím úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je potrebné zaslať na adresu RTVS, Odbor výberu úhrad, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava.