Pod slovom inkontinencia rozumieme akýkoľvek samovoľný únik moču alebo stolice. Postihnúť môže kohokoľvek a v akomkoľvek veku. Strata schopnosti ovládať vylučovanie moču patrí medzi vážne postihnutia jedincov a premieta sa do všetkých oblastí spoločenského života.
Príčiny vzniku
Inkontinencia má vždy viac príčin. Okrem veku ide najmä o genetickú predispozíciu, pohlavie a ochabnutie svalov panvového dna. Únik moču je všeobecne charakteristický poruchou alebo oslabenou funkciou uzáverového mechanizmu močového mechúra. Medzi faktory, ktoré môžu ovplyvniť schopnosť udržať moč a stolicu, patria:
- genetická predispozícia,
- zdravotný stav,
- psychika,
- vek,
- pohlavie,
- pohyblivosť pacienta,
- obezita,
- infekcia močových ciest,
- užívanie liekov,
- následky zranení,
- Prechodné komatózne stavy
- Imobilita pacienta
- Cievna mozgová príhoda
- Parkinsonova choroba
Po príčinách inkontinencie treba pátrať. Mnoho z nich možno zvládnuť vhodnými liekmi či relatívne nenáročným chirurgickým zákrokom.
Typy inkontinencie
ROZDELENIE PODĽA DRUHU
- inkontinencia moču - najčastejší druh inkontinencie, je spojená s únikom moču,
- inkontinencia stolice - vyskytuje sa v menšej miere ako inkontinencia moču, je spojená s únikom stolice.
ROZDELENIE PODĽA PRÍZNAKOV
- stresová inkontinencia - najčastejší typ inkontinencie u žien, vo väčšine prípadov je spôsobená uvoľnením svalov panvového dna,
- urgentná inkontinencia - únik moču je spojený s náhlym, silným a vôľou neovládateľným nutkaním na močenie,
- zmiešaná inkontinencia - kombinuje príznaky stresovej a urgentnej inkontinencie,
- inkontinencia z pretekania - postihuje predovšetkým mužov v dôsledku zväčšenej prostaty. Pri tomto type inkontinencie sa močový mechúr nevyprázdňuje úplne. Dochádza tak k jeho preplneniu a následnému unikaniu rôzneho množstva moču.
ROZDELENIE PODĽA ZÁVAŽNOSTI, T. J. PODĽA STUPŇOV
- ľahká inkontinencia,
- stredná inkontinencia,
- ťažká inkontinencia.
Ľahký stupeň inkontinencie postihuje až 20 % žien vo veku okolo 45 rokov a čoraz častejšie sa objavuje aj v mladšom veku. Závažnejšie formy úniku moču postihujú 15 % žien a 8 % mužov vo veku nad 65 rokov. Celosvetovo trpí vážnou formou inkontinencie viac ako 200 miliónov osôb.
Koho postihuje?
ĽAHKÁ FORMA inkontinencie je celospoločenským problémom – zasahuje obe pohlavia, aj keď mužov v menšej miere. Nevyhýba sa však ani deťom.Je charakteristická občasným únikom moču – po kvapkách alebo maximálne 1–2x denne pri vyššej fyzickej námahe, kýchnutí, kašľaní alebo počas tehotenstva.
STREDNÁ INKONTINENCIA
Je charakteristická častým únikom moču – prúdom niekoľkokrát denne. Únik moču od 100 ml do 200 ml za 4 hodiny
Tip na pomôcky: vkladacie plienky, fixačné nohavičky a podložky
CHARAKTERISTIKA ŤAŽKEJ INKONTINENCIE
Ťažká inkontinencia je najťažším stupňom inkontinencie. Predstavuje záťaž nielen pre postihnutú osobu, ale aj pre jej najbližšie okolie. Je charakteristická trvalým únikom moču, a to niekoľkokrát denne aj v noci.
ČO JE TYPICKÉ PRE ŤAŽKÚ INKONTINENCIU?
- Ide o najťažšiu formu straty schopnosti ovládať vylučovanie moču.
- Ide o trvalý únik moču spravidla vo veľkom objeme (tzv. tretí stupeň).
- Často postihuje imobilných (nepohyblivých) pacientov, ktorým môže súčasne s močom unikať aj stolica.
ŤAŽKÁ INKONTINENCIA je niekedy sprevádzaná aj ďalšími zdravotnými rizikami. Môže ísť o zlyhávanie adaptačných mechanizmov, dehydratáciu, infekcie, vznik preležanín (tzv. dekubitov), celkové zhoršenie zdravotného stavu a spojenie s inými závažnými ochoreniami. Nezanedbateľné sú takisto sociálne riziká. Medzi ne môžeme zaradiť spoločenský hendikep, vysoké ekonomické náklady alebo dlhodobú záťaž pacienta, jeho rodiny a zdravotníckeho personálu.
Absorpčné pomôcky pri ťažkom stupni inkontinencie
V boji s inkontinenciou zohrávajú absorpčné pomôcky, niekedy označované aj ako inkontinenčné, významnú úlohu. Na každý stupeň inkontinencie sú vhodné iné absorpčné pomôcky. Ide predovšetkým o vložky, vkladacie plienky či plienkové nohavičky. Tieto pomôcky nielenže úplne absorbujú tekutinu, ale takisto bezpečne pohlcujú zápach, ktorý je nepríjemným sprievodným znakom inkontinencie. Väčšina absorpčných pomôcok sa vyznačuje vysokou priedušnosťou a ochranou pokožky.
Na ťažkú inkontinenciu sú určené zalepovacie alebo navliekacie plienkové nohavičky.
Sú určené aj pacientom po mozgovej príhode, ktorým pomáhajú obnoviť hygienické návyky.
Akú sumu hradí zdravotná poisťovňa?
Ministerstvo zdravotníctva SR pravidelne vydáva zoznam zdravotníckych pomôcok plne, alebo čiastočne uhrádzaných na základe verejného zdravotného poistenia.
Ministerstvo rozlišuje tri stupne inkontinecie, ktorým prislúchajú nasledujúce finančné limity:
- prvý stupeň inkontinencie moču (občasný únik moču) – poisťovne nehradia.
- druhý stupeň inkontinencie moču (častý únik moču) – finančný limit 14,77 € na mesiac.
- tretí stupeň inkontinencie moču (trvalý únik moču) – finančný limit 51,94 € na mesiac.
Vo finančnom limite 14,77 € sa môžu poskytovať tieto druhy pomôcok:
- vložky,
- vkladacie plienky,
- fixačné nohavičky.
Vo finančnom limite 51,94 € sa môžu poskytovať tieto druhy pomôcok:
- vložky (maximálne 60 kusov),
- vkladacie plienky,
- plienkové nohavičky,
- fixačné nohavičky,
- podložky pod chorých (maximálne 60 kusov).
Kde môžem absorpčné pomôcky získať?
Inkontinenčné pomôcky predpisuje lekár na poukaz na zdravotnícku pomôcku a zdravotnícku potrebu.
Absorpčné a iné pomôcky pre inkontinentných pacientov predpisujú na poukaz:
- odborní lekári odborov: urológia, neurológia, gynekológia, geriatria a pediatria, v prípade plienkových nohavičiek aj odborov onkológia a chirurgia,
- alebo na odporúčanie uvedených odborných lekárov aj praktickí lekári pre dospelých a praktickí lekári pre deti a dorast.
Odporúčanie indikujúceho lekára je platné najviac 12 mesiacov okrem diagnostikovanej trvalej a nezvratnej inkontinencie tretieho stupňa, keď nie sú potrebné následné kontroly u indikujúceho odborného lekára. Absorpčné pomôcky je taktiež možné zakúpiť v lekárňach a výdajniach zdravotníckych pomôcok. Na nákup bez poukazusa však nevzťahujú príspevky zdravotnej poisťovne.
Viac informácií nájdete aj na www.hartmann.sk.
Dekubity – prevencia a liečba
Dekubitus, inak povedané preležanina, je defekt kože alebo aj podkožných štruktúr. Toto lokalizované poškodenie najčastejšie vzniká v miestach kostných výbežkov v dôsledku pôsobenia tlaku, v kombinácii s trecou a strihovou silou. Predilekčné oblasti vzniku dekubitov sú koža nad krížovou kosťou, na pätách, na lakťoch, na zadku a nad záhlavnou kosťou.(1)
Najväčší podiel ľudí s dekubitom tvoria pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode, po úraze miechy, po operáciách, v terminálnom štádiu onkologického ochorenia, so sklerózou multiplex a pacienti v kóme. Prevalencia dekubitov sa priamoúmerne zvyšuje s dĺžkou ležania na lôžku, pričom u pacientov pripútaných na lôžko na 7 dní a viac sa vznik dekubitu zaznamená u 7,7%. (2)
Rizikové faktory vzniku dekubitu
Na vzniku dekubitu sa podieľajú vnútorné a vonkajšie rizikové faktory. Vnútorné rizikové faktory sú tlak, trecia a strihová sila. Medzi vonkajšie rizikové faktory patria vysoký vek, malnutrícia, imobilita, inkontinencia a neurologický deficit. (2)
TLAK
Patomechanizmom vzniku je tlak podložky na kožu, ktorý je väčší než tlak v kapilárach. Čím väčší je tento tlak, tým je doba, za ktorú dekubit vznikne kratšia a naopak. Pôsobiaci tlak môžu zvyšovať napríklad pokrčená plachta, katétre, goliere, dlahy, bočnice postelí, kyslíkové masky a pod.
TRECIA SILA
Trecia sila pôsobiaca medzi kožou a podložkou spôsobuje poškodenie vrchných vrstiev kože, najčastejšie vzniká pri posúvaní pacienta na posteli, pri manipulácii s ním. Odolnosť kože voči trecej sile sa zvyšuje, ak má koža dostatočnú hydratáciu.
STRIHOVÁ SILA
Poškodenie strihovou silou nastáva najmä u pacientov uložených v sede, napríklad na vozíku. Dochádza k distorzii arteriol, k ich poškodeniu, čo má za následok nedostatočné prekrvenie danej oblasti.
VEK
So zvyšujúcim vekom je koža človeka tenšia, stáva sa menej odolnou proti pôsobeniu vonkajších vplyvov. Starší ľudia majú nižšiu pružnosť kože v dôsledku degenerácie elastických vlákien. Vekom taktiež dochádza k oplošteniu dermálnych papíl, čoho následkom je nedostato ná výživa epidermy. 70% všetkých preležanín sa vyskytuje u ľudí nad 70 rokov. (1)
MALNUTRÍCIA
Malnutrícia alebo nedostatočná výživa, vzniká v dôsledku nepomeru medzi energetickými nárokmi organizmu na živiny a ich príjmom. Nepriaznivým vplyvom pre hojenie dekubitu je nízka sérová hladina albumínu /pod 35g/l/, nedostatočný príjem potravy, nízky obsah proteínov v strave a strava s nízkym obsahom vitamínov (najmä vitamín C) a minerálov (zinok). (4)
INKONTINENCIA
Inkontinencia moču a stolice je významný rizikový faktor vzniku preležanín. Moč a stolica kožu macerujú, spôsobujú, že je fragilnejšia, náchylnejšia na poškodenie, a zároveň niekoľko násobne zvyšujú nepriaznivý vplyv tlakovej a trecej sily. (4)
IMOBILITA A NEUROLOGICKÝ DEFICIT
Znížená citlivosť a nemožnosť odpovedať na diskomfort prípadne bolesť zmenou polohy zvyšuje dĺžku pôsobenia tlaku na pacientovu kožu, čím prispieva k vzniku preležaniny. Vplyv na vznik dekubitu má aj počet spontánnych nočných pohybov, ktorý môže byť u ľudí bez neurologického deficitu znížený užívaním liekov so sedatívnym účinkom. Pri počte spontánnych nočných pohybov nad 50 je nízke riziko vzniku defektu, naopak vysoké riziko bolo zaznamenané u pacientov
s počtom spontánnych pohybov v noci pod 20. (1)
Štádiá dekubitov
Dekubit 1. stupňa- vyznačuje sa prítomnosťou erytému (tzv. “non-blanching erythema“) ktorý pri zatlačení prstom nemizne, daná oblasť býva palpačne teplejšia, v tomto štádiu nedochádza k poškodeniu kožného krytu.
Dekubit 2. stupňa- k poškodeniu kožného krytu, na úrovni epidermy a dermy. Ide o plytký defekt, niekedy krytý pľuzgierom.
Dekubit 3. stupňa- je hlbší defekt, ktorý siaha po fasciu, ktorá v tomto štádiu postihnutá nie je.
Dekubit 4. stupňa- hlboký defekt s postihnutím kože, podkožia, šliach, svalov a kostí.
Neklasifikovateľné štádium- spodina defektu je krytá escharou, preto nie je možné určiť hĺbku defektu a tým aj štádium, ktoré je možné určiť až po odlúčení eschary zo spodiny dekubitu.
Prevencia vzniku dekubitu
U pacientov vysoko rizikových na vznik dekubitu ale aj u pacientov u ktorých preležanina je už prítomná, je nutné realizovať opatrenia, ktoré napomáhajú zabrániť ich vzniku a zároveň sú súčasťou ich liečby. Najdôležitejšou súčasťou prevencie dekubitu je minimalizácia tlaku lôžka na kožu. Jeho zníženie dosiahneme polohovaním pacienta, u ležiaceho pacienta je to otáčanie pacienta na bok, minimálne každé dve hodiny. Vhodné je podkladanie miest vystavených tlaku penovými podložkami, výmena klasického matracu za antidekubitárny, ktorý vďaka zmenám tlaku v svojich jednotlivých častiach, znižuje tlak na tkanivo. U pacientov ležiacich na lôžku nie je vhodné polohovanie do sedu. Primeranejšia je poloha pacienta v polosede, kedy nedochádza k negatívnemu vplyvu strihovej sily na arterioly. Rovnako dôležitá je aj starostlivosť o kožu pacienta, správne čistenie, ktoré spočíva v nepouživaní mydla, ktoré kožu vysušuje a narušuje jej pH, čím je následne fragilnejšia. Vhodnejšie sú umývacie emulzie a peny (MoliCare skin) s obsahom špeciálneho čistiaceho tenzidu, bez potreby oplachovania, vlhčené utierky (MoliCare skin) bez obsahu alkoholu. MoliCare skin čistiaca pena sa po aplikácii na kožu rozpustí, vznikne mydlová voda, ktorá odstráni z pokožky nečistoty, moč, stolicu, následne sa utrie jednorazovou utierkou. Následná starostlivosť o pokožku spočíva v použití ochranných krémov alebo peny (MoliCare skin). MoliCare skin krém obsahuje zinok, zanecháva na koži odolný film, ktorý ju chráni pred poškodením močom, stolicou alebo potom. Vďaka Nutriskin complexu (vhodnej vedecky podloženej kombinácii lipidov), zabezpečuje hydratáciu pokožky. MoliCare skin pena vďaka obsahu urei a pantenolu hydratuje kožu, a tým napomáha v prevencii vzniku dekubitu. Nutnosťou je taktiež dostatočný energetický príjem (v priemere 30-35kcal/kg) a zabezpečenie potrebného množstvo proteínov v potrave (1,25-1,5g/kg).
Liečba dekubitov
Úspešná liečba dekubitov pozostáva z vyššie uvedených preventívno- terapeutických opatrení, z debridmentu, čiže odstránenia nekrotického tkaniva na spodine defektu, a zo správne zvoleného typu krytia, na základe štádia dekubitu, jeho lokalizácie na tele, prítomnosti infekcie a pod. (3)
TYPY KRYTÍ V TERAPII DEKUBITOV:
- Hydrokoloidné krytie
- Hydrogélové krytie
- Alginátové krytie
- Penové krytie
- Superabsorbčné polyakrylátové krytie
HYDROKOLOIDNÉ KRYTIE
Hydrokoloidy (Hydrocoll) pozostávajú z polyuretánového filmu alebo peny v kombinácii s látkami formujúcimi gél (želatína, pektín, karboxymetyl- celulóza v kombinácii s lepivým matrixom). Po kontakte s ranou dochádza k zmiešaniu exsudátu rany s polymérrmi hydrokoloidu za vzniku gélu, ktorý vytvára vlhké prostredie v rane, zabraňuje kontaminácii mikroorganizmami, prilieha k rane a prispôsobuje sa jej tvaru. Jeho použitie je vhodné u plytších rán, nie je vhodný na
ošetrovanie infikovaných a príliš hlbokých rán. (5)
HYDROGÉLOVÉ KRYTIE
Hydrogélové krytia (Hydrosorb Gel)sú prevažne tvorené vodou v gélovej báze, udržuje v rane vlhké prostredie a uľahčujú debridment. Je možné ich použiť aj na ošetrenie infikovaných rán, avšak nemajú absorpčné schopnosti, preto sú niekedy kombinované s alginátmi alebo kolagénom. (6)
ALGINÁTOVÉ KRYTIE
Alginátové krytia (Sorbalgon), kalciumalgináty alebo natrium-kalciumalgináty, sú krytia vyrábané z morských rias. Pri kontakte s ranou v nich dochádza k výmene sodíka za kalcium, následkom čoho vzniká hydrofilný gél. V rane tak zabezpečujú vlhké prostredie, majú vysokú absorpčnú schopnosť, prispôsobia sa jej tvaru, majú hemostatický účinok a zabraňujú kontaminácii rany mikroorganizmami. Ich použitie je vhodné u výrazne secernujúcich rán a pri hlbokých ranách. (5)
PENOVÉ KRYTIA
Penové krytia (Permafoam, HydroTac) sú polyuretánové krytia, ktoré ranu tepelne izolujú a zároveň udržujú vlhkosť, zároveň dokážu aktívne regulovať stav vlhkosti v rane. Môžu byť použité ako primárne aj sekundárne krytie. Nie sú vhodné na rany kryté escharou. (1) HydroTac je polyuretánová pena, ktorá má absorpčné schopnosti, aktívne hydratuje, exsudát ukladá vo vnútri. PermaFoamje hydrofilné polyuretánové krytie s pórovitou štruktúrou. Cez póry dochádza
k absorpcii exsudátu, ktorý sa drží vo vnútri krytia, zároveň kožu chráni pred maceráciou.
SUPERABSORBČNÉ POLYAKRYLÁTOVÉ KRYTIE
Superabsorbčné polyakrylátové krytie (HydroClean) je špeciálne krytie vo forme vankúšika aktivovaného Ringerovým roztokom. Polyakrylát má vyššiu afinitu k exsudátu z rany než k Ringerovmu roztoku, vďaka tomu dochádza k resorpcii exsudátu z rany do krytia. Táto forma krytia je vhodná najmä na rany výrazne povlečené nekrotickými a fibrínovými povlakmi a je vhodný aj na infikované rany.