I. PREVENCIA CIEVNEJ MOZGOVEJ PRÍHODY u pacientov s fibriláciou predsiení
Antikoagulačná liečba môže u pacientov s fibriláciou predsiení zabrániť väčšine ischemických cievnych mozgových príhod a môže im predĺžiť život. Na predchádzanie vzniku cievnej mozgovej príhody vám lekár môže predpísať orálnu antikoagulačnú liečbu, ako prevenciu pred vznikom krvných zrazenín, ktoré môžu následne spôsobiť cievnu mozgovú príhodu. Pred inicáciou liečby lekár stanoví u pacienta s fibriláciou predsiení riziko cievnej mozgovej pomocou rizikového skóre. Rizikové skóre zahŕňa rizikové faktory (prítomnosť srdcového zlyhávania, artériová hypertenzia, vek >65/75 rokov, diabetes mellitus, predchádzajúca cievna mozgová príhoda, pohlavie- ženské). Ak má pacient klinické rizikové skóre 2 a viac u mužov a 3 alebo viac u žien, jedná sa o pacienta, ktorý bude jednoznačne benefitovať z antikoagulačnej liečby. Samozrejme rozhodnutie o iniciácii antikoagulačnej liečby je individuálne a zahŕňa dôsledné zváženie rizika a prínosu pre pacienta.
Perorálna antikoagulačná liečba v súčasnosti má dve možnosti: antagonisty vitamínu K a non vitamín K dependentné antikoagulanciá. V uvedenej indikácii je preto nedostatočné užívanie antiagregačnej liečby (kyseliny acetylosalicylovej, klopidogrelu alebi iných antiagregancií).
1. Antagonisty vitamínu K (VKA)
Antagonisty vitamínu K sú chemicky nazývané aj kumaríny alebo kumarínové deriváty. V klinickej praxi sa využívajú už vyše 60 rokov. Klinické štúdia potvrdili, že antagonisty vitamínu K oproti placebu redukujú relatívne ročné riziko cievnej mozgovej príhody až o 68%! Liečba antagonistami vitamínu K má však svoje úskalia. Napriek tomu sa celosvetovo používa. Najobávanejšou komplikáciou je intrakraniálne krvácanie.
2. Non vitamín K dependentné orálne antikoagulanciá (nové perorálne antikoagulanciá, NOAK)
Praktické nevýhody spojené s používaním antagonistov vitamínu K viedli k vývoju novšej generácie liekov, ktoré sú minimálne rovnako účinné a bezpečné ale nevyžadujú laboratórne monitorovanie a úpravu dávok. Nazývajú sa nové perorálne antikoagulanciá (NOAK) alebo aj tzv. priame perorálne antikoagulanciá. V súčasnosti majú svoje indikácie iba u pacientov s tzv. nevalvulárnou fibriláciou predsiení. V podmienkach Slovenskej republiky platí indikačné obmedzenie na použitie preparátov NOAK.
II. KONTROLA SRDCOVEJ FREKVENCIE a KONTROLA SRDCOVÉHO RYTMU pri fibrilácii predsiení
Majte svoj pulz pod kontrolou. Akútnu alebo dlhodobú kontrolu srdcovej frekvencie možno dosiahnuť liekmi, ktoré spomaľujú rýchlu činnosť srdca. Optimálna frekvencia srdca u pacientov s fibriláciou predsiení nie je známa, no dôkazy naznačujú, že kontrola srdcovej frekvencie (pokojová srdcová frekvencia <110/min) je akceptovaná.
Na obnovenie sinusového rytmu možno použiť:
- antiarytmiká (lieky, ktoré upravujú poruchy srdcového rytmu)
- elektrickú kardioverziu (elektrický výboj)
U určitej vysokosymptomatickej skupiny pacientov po zlyhaní farmakologickej liečby prichádza do úvahy intervenčné riešenie arytmie. Tieto sa vykonávajú v špecializovaných kardiocentrách na Slovensku.
- Katétrová ablácia je indikovaná o vysokosymptomatických pacientov s fibriláciou predsiení. Ide o komplexnú zložitú procedúru, kedy sa katétrom zavedeným do ľavej predsiene srdca cez slabiny odstraňujú spúšťacie miesta arytmie v ľavej predsieni. Základom je katetrizačnej ablácie je obkrúženie ústia pľúcnych žíl do ľavej predsiene, kde sa aplikáciou rádiofrekvenčnej energie (alebo chladu pri kryoizolácii) tieto ložiská odstránia. U perzistujúcich foriem je obvykle potrebné doplniť ďalšie línie v ľavej alebo i pravej predsieni srdca. Väčšina pacientov vyžaduje opakované výkony.
- U niektorých pacientov, najmä ak majú veľké množstvo sprievodných ochorení, alebo výrazne zväčšenú ľavú predsieň srdca je možné realizovať jednoduché prerušenie vedenia medzi predsieňami a komorami srdca pomocou katétra (neselektívna ablácia atrioventrikulárneho uzla). Ide o ireverzibilný výkon. Pacient musí mať implantovaný kardiostimulátor, ktorý určuje rytmus srdca. Pri tomto spôsobe sa síce fibrilácia predsiení neodstráni, ale zabráni sa jej prevádzaniu na komory. Klinické štúdie dokázali, že táto metóda vedie k zlepšeniu kvality života pacientov.
- Chirurgická ablácia sa vykonáva buď pri kardiochirurgickej operácii z iného dôvodu - napríklad pri náhrade chlopne.
V súčasnosti existujú chirurgické metódy ako samostatný výkon - buď z malého rezu na hrudníku alebo za videotorakospoickej kontroly. Skúseností s takouto formou ablácie sú však veľmi malé. Chirurgická ablácia vyžaduje celkovú anestéziu- ide o chirurgický výkon. Pri katétrových abláciách sa celková anestézia štandardne nepoužíva - táto sa realizuje v lokálnom znecitlivení.
III. MANAŽMENT KONKOMITANTNÝCH KARDIOVASKULÁRNYCH (i nekardiovaskulárnych) OCHORENÍ
Vedie tiež k redukcii symptomatickej záťaže fibrilácie predsiení a vedie k uľahčeniu udržiavania srdcového rytmu. Ide o:
- dôslednú liečbu artériovej hypertenzie
- dôslednú liečbu srdcového zlyhávania
- dôslednú liečbu koronárnej choroby srdca
- liečbu hyperlipoproteinémie
- liečbu diabetes mellitus
- liečbu pľúcnych ochorení
- liečbu obličkových ochorení
- liečbu ochorení štítnej žľazy
- redukciu telesnej hmotnosti
- potreba pravidelného cvičenia s miernou intenzitou