Mozgová príhoda prichádza do nášho života nečakane. Je to nepozvaný hosť, ktorého potrebujeme prijať. Preorganizuje nám plány do budúcnosti, spôsobí menšie, či väčšie životné zmeny, ktorým sa potrebujeme prispôsobiť a naučiť sa s nimi žiť. Pacient po prekonaní cievnej mozgovej príhody nie zriedka upadne do depresie, strachu, úzkosti. Obáva sa, že cievna mozgová príhoda príde opäť, objaví sa nečakane a možno s tragickejšími následkami. Budí nás zo spánku, zavalí nás studeným potom, roztrasie nám ruky, rozbúši srdce. Pacienti, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu, by o tom vedeli rozprávať. Aj na toto ochorenie však musíme pozerať triezvo a nedovoliť, aby nám zmenilo život natoľko, že nás zovrie do depresií a úzkosti. Udalosť, ktorá pozmení náš doterajší život v nás zvykne odštartovať fázu smútku za všetkým, čo sme stratili. Táto cesta má svoje kratšie a dlhšie trvajúce úseky a každý z nás to prežíva podobne. Ak sa chceme z tohto procesu smútenia dostať v rozumnom čase a čo najmenej zranení, nemali by sme sa brániť negatívnym emóciám, ale ich prežiť také, aké sú a prijať ich. Potláčanie našich emócií totiž spôsobí presne opačný efekt. Dôležité je uvedomiť si, že nič nie je konečné a týmto procesom sa dá prejsť, existuje z neho cesta von. Ako hovorí svetoznámy fyzik Stephen Hawking, ktorý je postihnutý motorickou poruchou:
"Čierne diery nie sú také čierne, ako sa zdá. Nie sú to nekonečné väzenia, ako sme si kedysi mysleli. Predmety sa z čiernej diery dokážu vyslobodiť, možno sa dokonca objavia v inom vesmíre. Ak máte pocit, ako by ste boli v čiernej diere, nevzdávajte to – existuje cesta von."
Päť fáz prežívania
Ak prežívame stratu fyzických schopností, sociálnej roly či miesta v spoločnosti, najprv reagujeme šokom, popretím. Ide o vedomé alebo podvedomé odmietnutie nepríjemných faktov. V duchu sa presviedčame , že „to predsa nie je možné“. Po neúspešnom pokuse poprieť skutočnosť nastupuje ďalšia fáza - zlosť, hnev. Emócia hnevu sa prejaví, keď sa cítime bezmocní voči tomu, čo sa stalo. Nechceme, aby to bolo tak, ako sa to stalo. Prvý na rane je zvyčajne posol zlých správ. Ak hnev prekonáme, nasleduje fáza vyjednávania, alebo hľadania vinníka. Ak čelíme niečomu, čo nevieme zmeniť, potrebujeme na niekoho ukázať prstom. Musíme byť opatrní, aby sme neodohnali od seba svojich najbližších, ktorí nám najviac pomáhajú v tejto životnej situácii. Ak existuje nádej na zlepšenie, je to fáza, keď v pozitívny vývoj veríme a snažíme sa oň. Keď zlyhá aj vyjednávanie, postupne prichádza fáza spracovania zlej správy - fáza smútku, depresie. Doľahne na nás pocit beznádeje. Je to forma racionálneho prijatia, so silným emočným prežívaním smútku, ľútosti, strachu a neistoty. Komunikujeme svoje emócie okoliu, alebo sa stiahneme do seba. Po vážnej udalosti je normálne byť v stave hlbokého smútku aj niekoľko týždňov. Pokiaľ ale toto obdobie plynule neprechádza, je dôležité vyhľadať odborníka. Na konci procesu nastáva prijatie, akceptácia životnej udalosti. Zmierime sa s tým, čo sme prežili a prijmeme život taký, aký je. Svoju pozornosť smerujeme k veciam okolo seba a začíname žiť normálny život. Prijatie umožňuje využiť energiu a čas na zmysluplné ciele.
Ako zostať v dobrej psychickej kondícii?
Na dobrú psychickú kondíciu vplýva viacero faktorov. Naša psychika je hlboko prepojená s našim telom a dušou. Ak chceme podporiť zdravé fungovanie mysle, potrebujeme sa zamerať na nasledujúce oblasti:
ZDRAVÁ VÝŽIVA – pestrá strava bohatá na živiny je pre telo veľmi dôležitá. Kapacitu mozgu pozitívne ovplyvňuje lecitín, ktorý sa nachádza napr. vo vajíčkach. Ginko dvojlaločné obsahuje látky, spomaľujúce zmeny mozgových funkcií. Celozrnné obilniny a zelenina obsahujú zložené sacharidy, ktoré sú pre mozog energetickým zdrojom. K stimulátorom mozgovej aktivity patrí taktiež čokoláda s vysokým obsahom kakaa, bielkoviny, rybí tuk, vitamín B, vitamíny E a C a iné minerály a vitamíny. Na zlepšenie nálady pomôže ľubovník bodkovaný, valeriana lekárska, medovka lekárska, chmeľ obyčajný alebo ženšen pravý. Produkciu serotonínu podporujú jedlá ako banány, avokádo, losos, morka, orechy či zelená listová zelenina.
ZDRAVÝ ŽIVOTNÝ ŠTÝL – prepojenie telesného zdravia a psychickej pohody je známe už od pradávna. Dôležitá je aktivita primeraná veku a funkčnosti pohybového aparátu. Treba nájsť spôsob pohybovej aktivity, ktorý pacientovi vyhovuje a prináša mu radosť. Vyskúšať môžete napr. jednoduché izometrické cvičenia, ktoré ponúkajú celkové uvoľnenie napätia tela i duše. Tip: Eliška Takácsová z Univerzitnej nemocnice L. Pasteura odporúča rôzne pohybové koníčky, avšak treba mať na pamäti svoj zdravotný stav a zvoliť primeranú mieru. Pri ľahkom postihnutí odporúča prechádzky, bicyklovanie, bežky, ľahký džoging. Plávanie je možné najskôr tri mesiace od príhody. Dôležitý je aj kvalitný spánok a pobyt na slnku, ktorý podporuje tvorbu melatonínu.
PSYCHOHYGIENA – je potrebné si uvedomiť, že podobne ako telo sa dá trénovať aj myseľ. Pomôže zamerať sa na celkové sebapoznanie a pochopenie samých seba.
Zmena myslenia si vyžaduje najmä systematický prístup. Každému môže vyhovovať niečo iné. Dôležité je zmeniť svoje negatívne myšlienkové postupy a nájsť vhodnú pozitívnu interpretáciu zážitkov. V prvom rade je potrebné prehodnotiť svoj názor na svet, ako na miesto plné utrpenia a na seba samého ako na bezmocnú obeť. Pozitívnemu mysleniu sa dá naučiť. Pozitívne myslenie neznamená, že sa máte pretvarovať a cítiť sa dobre, aj keď to tak necítite. Optimizmus je pozitívne interpretovanie reality, kedy máte vieru, že všetko má nejakú príčinu a všetko sa raz zmení. Je to viera, že vlastnými silami, myšlienkami, činmi môžete ovplyvňovať realitu.
TIP
Ak vám v mysli nabiehajú negatívne myšlienky, ktoré na vás doliehajú, využite techniku „ STOP “. Zastavte tok myšlienok, vyslovte slovo STOP a zhlboka sa nadýchnite. Zatvorte oči a predstavte si, že okolo vás nič nie je.
Často na seba vyvíjame priveľký tlak, na základe názorov a hodnotiacich komentárov na našu adresu od príbuzných, partnerov či kolegov. Naše vlastné predstavy o tom, ako by mal vyzerať šťastný život, sú podporované aj verejnou mienkou a reklamou. Keď sa necháme ovplyvniť cieľmi konzumnej spoločnosti, hodnotíme kvalitu svojho života na základe materiálnych dostupností a naháňame pred sebou vidinu niečoho, čo nikdy nedobehneme. Pokiaľ našu pozornosť zameriavame na to, čo nemôžeme robiť, čo nemáme, čo je negatívne, zaručene vždy niečo nájdeme, a nikdy nebudeme spokojní. Pozitívna psychológia poukazuje na to, že by sme sa mali zamerať na to, čo v živote máme, akí sme, na to, za čo môžeme poďakovať. Môže to byť východ slnka, nový deň, ale aj dážď, úsmev priateľa či čas príbuzných.
TIP
Zaveďte si denník vďačnosti. Každý večer si doň zapisujte, čo pekné sa vám v ten deň stalo. Nejde o to, napísať toho čo najviac, ale nájsť to, čo hlboko cítite a precítiť emóciu vďačnosti.
Sociálna opora: Porozprávajte sa s niekým o tom, čo vás trápi. Určite nájdete človeka, ktorý vám porozumie. Možno prežíva niečo podobné a vy sa s ním môžete podeliť o svoje skúsenosti a navzájom sa podporiť a povzbudiť. Vyhľadávajte spoločnosť optimisticky naladených ľudí. Navyše, každodenný styk s inými ľuďmi núti mozog, aby bol neustále pripravený reagovať na vzniknuté situácie. Sociálna komunikácia trénuje mozog, dochádza pri nej k aktivácii rôznych nervových okruhov.
Relaxačné techniky: Ak sú vaše myšlienky neustále v pohybe a svaly v napätí, stres, ktorý prežívate, viete zvládať vďaka relaxácii. Relaxácia sa dá naučiť. Neznamená iba uvoľnenie svalov, ale ide o úplné nervové a duševné uvoľnenie. Nervové napätie spôsobuje napätie vo svaloch, napr. nevedome zatíname zuby, alebo napíname svaly krku.
TIP
Ľahnite si na chrbát (na podložku) do príjemnej polohy. Zavrite si oči a zhlboka dýchajte do brucha. Striedavo zatnite a uvoľnite pravú a ľavú ruku. Vnímajte, ako sa vaše ruky striedavo zatínajú a uvoľňujú. Relaxovať môžete aj tým, že sa plne sústredíte na svoje dýchanie.
Sebarealizácia: Nájdite činnosť v ktorej cítite, že uplatňujete svoj potenciál. Čokoľvek, čo vám prináša radosť a pocit sebarealizácie. Prijmite sami seba, ako jedinečnú osobnosť, odpustite si svoje nedostatky. Využite svoju energiu na to, aby ste pochopili, aká je vaša životná úloha, dovoľte si nebyť perfektní.
Ak po prekonaní cievnej mozgovej príhody naďalej trpíte smútkom či depresiou, neváhajte vyhľadať odborníka. Obráťte sa na svojho praktického lekára, alebo vyhľadajte pomoc psychológa. Odborná pomoc nie je hanbou, ale pomocou pre vás a vašich blízkych, aby ste aj náročné obdobie vášho života prekonali s čo možno najmenšou ujmou na vašom psychickom zdraví. K dispozícii sú vám aj pracovníci klinickej psychológie vo vašom regióne. Vyhľadať si ich môžete pomocou internetovej linky https://www.zzz.sk/zariadenia/slovensko/psychologicka
